Na slovenských dedinách sa vianočné stromčeky začali objavovať až v 19. až 20. storočí. Predtým neboli súčasťou každej domácnosti – častejšie sa zdobili len vetvičky borovice, jedličky či smreka.
Prvé vianočné ozdoby boli väčšinou ručne vyrábané:
- sušené ovocie,
- orechy obalené v zlatej alebo striebornej fólii,
- papierové reťaze a hviezdičky,
- perníky, oblátky, medovníky,
- v niektorých oblastiach aj figúrky zo slamy, cesta alebo tkaniny.
Stromčeky sa zdobili skutočnými sviečkami, čo bolo síce nebezpečné, ale zároveň veľmi čarovné. V domácnostiach sa tiež zapaľovali sviečky na oknách, na stole alebo sa používali olejové lampy.
Medzi tradičné prvky vianočnej výzdoby patrili:
- slama alebo seno pod obrusom na vianočnom stole – pripomienka narodenia Ježiša v maštali,
- obilie, šúpolie, klasy – symbol plodnosti a úrody,
- stužky a výšivky v tradičných farbách (červená, biela, zelená),
- betlehem, často ručne vyrábaný z dreva alebo papiera, ktorý bol výrazným dekoračným prvkom.
Ozdoby sa často vyrábali spolu s deťmi – napríklad papierové reťaze či anjeličkovia z vaty. Sklenené ozdoby boli veľmi obľúbené, no do dedinských domácností sa dostávali až začiatkom 20. storočia.
Zaujímavosťou je, že v niektorých oblastiach sa vianočný stromček zavesoval zo stropu dole hlavou – buď kvôli úspore miesta, alebo kvôli symbolike.
Vianočná výzdoba sa kedysi nepripravovala príliš skoro – najčastejšie až na Štedrý deň dopoludnia. Bola jednoduchá, skromná, no symbolická a vytváraná vlastnými rukami. Na rozdiel od dnešnej modernej, bohatej a často komerčne orientovanej výzdoby, ktorá kladie dôraz na trendy a estetiku, bola kedysi výzdoba predovšetkým nositeľkou tradície a duchovna.